Gnocchi z pečenej tekvice s omáčkou z modrého syra, orechov a hroznom

Keď som spomínala, že sa topíme v tekvici, nepreháňala som. Je to ale radosť, pretože ma na tekvici strašne baví jej variabilita - rôzne odrody dovolia rôzne veci, hrá na všetky spôsoby a nebráni sa experimentom. Do koča, do voza, na panvicu aj do rúry.

Veľký hype je posledné roky okolo hokkaida. A z veľkej časti úplne oprávnene - sýta a krásne farebná dužina tejto odrody má málo, resp. takmer žiadnu šťavu, preto je vynikajúca iba jednoducho upečená, fantasticky však ladí aj v polievkach, alebo ako príloha, najmä v podobe pyré. Mňa však už dlhšiu dobu obchádzala chuť spraviť si z nej gnocchi (popravde, myslím hlavne na tekvicové šúľance, ale v tom až taký rozdiel nie je).

Receptov na tekvicové gnocchi je požehnane. Často sa pridáva mäkký syr alebo naopak parmezán, hokkaido sa kombinuje so zemiakmi alebo sladkými zemiakmi, niektorí experimentujú aj s pridaním slaniny alebo byliniek. Aj okolo múky je dosť "zmätkov," pridávajú sa rôzne druhy, rôzne pomery. 

A vajcia - dať či nedať? Keďže som mala chuť byť čo priamočiarejšia a keďže hokkaido nám svojou konzistenciou umožňuje hrať sa na zemiaky, začala som pátrať priamo po receptoch a odporúčaniach na klasické, zemiakové gnocchi. Výsledok prieskumu bol rozpačitý, nemôžem však povedať, že som neostala múdrejšia. Evidentne v niektorých častiach Talianska prisahajú na vajcia v ceste, inde ich považujú za barbarstvo.

Nakoniec som zabuchla knižky a vypla monitor - z opatrnosti som sa rozhodla pre umiernený stred a pridala som jedno malé vajce do značného množstva múky a tekvice. A môžem povedať, že s výsledkom som veľmi spokojná. Nabudúce však zo zvedavosti skúsim vajcia úplne vynechať, pretože výsledná zmes bola tak príjemne hutná, že ani to jedno malé vajíčko nebolo až tak potrebné.

Takže moja malá, skromná, tekvicová gnocchi varianta:

GNOCCHI Z PEČENEJ TEKVICE S OMÁČKOU Z MODRÉHO SYRA, ORECHOV A HROZNOM

Na gnocchi:

- 500 g tekvice
- 400 - 500 g hladkej múky
- soľ
- štipka strúhaného muškátového orieška
- 1 malé vajce
- trocha roztopeného masla alebo olivového oleja

Na omáčku:

- kúsok masla
- 1 šalotka, nakrájaná nadrobno
- cca 1 dc suchého bieleho vína
- 400 g gorgonzoly
- 200 ml šľahačkovej smotany
- 2 PL brandy
- parmezán
- strapec modrého hrozna
- hladká petržlenová vňať
- hrsť vlašských orechov

Prvým krokom bude upečenie tekvice, ktorú sme rozpolili a vydlabali z nej stred so semiačkami. Tekvicu pečieme asi 20 minút, upečená je, keď dužina zvláčnie - dávame pozor, aby sa nám neprepiekla a neuschla. Po vychladnutí tekvicu vydlabeme a najemno nastrúhame - pôjde to veľmi ľahko.

Odváženú múku premiešame s čerstvo nastrúhaným muškátovým orieškom. Ten tiež nie je nevyhnutnosť, páči sa mi však, ako vie tekvicovú neurčitú sladkosť potiahnuť o úroveň vyššie. Jemne osolíme a dôkladne vymiešame spolu s tekvicou a vajcom na hladké, hutné cesto. Ak je cesto poriadne premiešané, takmer sa nelepí. Z masy si odoberáme po hrstiach a vypracovávame hladké valčeky, v podstate asi 1 - 2 cm hrubé šúľance. Tie nakrájame na menšie kúsky a vidličkou sploštíme. 

Varíme vo vriacej vode - počkáme, kým gnocchi vyplávajú na povrch a ešte chvíľku, také 3 - 4 minútky povaríme. Ochutnávame - podľa konzistencie dovaríme, odložíme stranou do misy a prelejeme kúskom roztopeného masla alebo trochou olivového oleja, aby sa nezlepili.

Na omáčku si roztopíme maslo a krátko, dosklovita, na ňom podusíme šalotku. Pridáme biele víno a trošku brandy, privedieme k varu, aby sa vyvaril alkohol a stíšime oheň, aby sme pridali gorgonzolu a trochu nastrúhaného parmezánu. Syr sa krásne a rýchlo roztopí - podľa chuti ho môžeme pridať viac alebo menej, nie každému musí pikantná gorgonzola vyhovovať v celej paráde. Soliť nemusíme -syr je dosť slaný sám osebe. Pridáme hroznové bobule a smotanu - varíme krátko, aby sa smotana iba ohriala a neprešla varom. 

Pred podávaním omáčkou gnocchi prelejeme a štedro ozdobíme natrhanou petržlenovou vňaťou a orechami, ktoré sme predtým krátko nasucho samostatne opražili.