Čerstvý domáci tvarohový syr s bylinkami

Taká hlúposť a toľko radosti!

O domácej lučine, resp. čerstvom tvarohovom syre, čítam na rôznych miestach už nejakú dobu, recepty sa mierne líšia, ľudia sú nadšení, vravím si: zaujímavé, potom však recept zatvorím a blúdim v mojej roztržitej hlave na úplne iných planétach. Pritom čerstvé syry typu lučina milujem a špeciálne posledné mesiace som na nej závislá ako nikdy.

Ako som tak včera lenivo listovala v mojich obľúbených blogoch, ku ktorým som sa už nejakú dobu nedostala, natrafila som na domáci tvarohový syr aj u Věrušky. A tak som sa z ničoho nič nechala predsa len nakopnúť. Ibaže som vo svojej lenivosti pomery ingrediencií mierne pozmenila (a výsledok je stále super).

Domáci tvarohový syr s bylinkami

- 500 g dobrého hustého jogurtu
- 250 g kyslej smotany
- 1 PL soli
- hrsť čerstvých zelených bylín, u mňa bazalka a cibuľková vňať

Pripravíme si sitko, ktoré vystelieme niekoľkokrát preloženou gázou alebo plienkou. Vystlané sitko položíme do menšieho hrnca.

Jogurt, smotanu a soľ poriadne premiešame a preložíme do vystlaného sitka. Necháme cca 12 hodín (aspoň na noc) na kuchynskej linke pomaly odkvapkávať. Odkvapkaný syr (až ma prekvapilo, koľko srvátky mi ostalo) bude mať krásnu, krémovú, jednoducho roztierateľnú konzistenciu. 

Po pobyte na linke necháme syr ešte asi 6 hodín odpočívať v chladničke (ak vydržíme). Vybrané bylinky nakrájané na jemno, ale pokojne aj cesnak, chren, či mletú papriku podľa chuti vmiešame do syra a hotovo. Napríklad ja som teraz úplne hotovo a v bazalkovo-cibuľkovom nebi :)

Šalát z pečenej tekvice marinovanej v mede a kokosovom oleji, granátového jablka, divokej ryže a polníčka

Tento rok neviem kam skôr, preto skôr nepíšem než píšem - väčšinu vyskúšaných alebo  vymyslených receptov stíham akurát zrealizovať, občas v rýchlovke cvaknúť na mobil a zjesť.

Sú ale veci, o ktoré sa deliť oplatí - jednou z nich je recept na tento skvelý jesenný šalát.

 

Šalát z pečenej tekvice marinovanej v mede a kokosovom oleji, granátového jablka, divokej ryže a polníčka

- 1 stredne veľká maslová tekvica, očistená, zbavená jadier a nakrájaná na cca 1cm kocky

- 2 PL sójovej omáčky

- 2 PL medu

- 2 PL kokosového oleja

- 200 g divokej ryže

- semienka z 1 granátového jablka

- 500 g polníčka

Sójovú omáčku, med a kokosový olej vymiešame na hustejšiu kašičku, v ktorej poriadne vykúpeme všetky tekvicové kocky. Ďalej ich rozložíme na plech vystlaný papierom nna pečenie a pečieme na 200 stupňoch asi 20 minút (treba sledovať, aby sa tekvica nespálila). Výsledkom budú krásne skaramelizované, vláčne tekvicové kocky.

Kým sa tekvica pečie, pripravíme všetko ostatné. Divokú ryžu uvaríme podľa návodu na obale, vydlabeme granátové jablko, umyjeme a necháme poriadne odkvapkať polníček.

Po dopečení necháme tekvicu vychladnúť. Zlejeme ju do misy spolu so šťavou, ktorá ostala po pečení na papieri - tá bohato poslúži ako dresing. Zmiešame s vychladnutou divokou ryžou a odkvapkaným polníčkom, pridáme granátové jablko a môžeme podávať.

Žiadna veľká veda, ale - ak máte radi tekvicu - božské chute :)

Roztopašná cviklová pomazánka

Taká som tieto dni lenivá, že až. Hoci by sa mi aj chcelo, nakoniec sa nechce, z jarných dažďov som stále prechladnutá a z prudkých zmien počasia ma kosia jedna migréna za druhou.

V takéto dni nie je nič lepšie, než sa utiecť k nejakému comfort food, upokojujúcej svačinke, ktorá zlepší náladu. Jedným z takýchto gastronomických antidepresív je vždy cvikla. Možno je to jej krásnou červenou farbou, možno sladkosťou a zemitosťou, ktoré sa v nej snúbia. Cvikla ma proste baví. A keďže som si včera kúpila úžasný orechový chlebík, už večer som sa tešila na cviklové raňajky.

Spomenula som si na cviklový hummus, ktorý z času robievam, trošku som pomenila ingrediencie a množstvá - z culinarie "co dum dal" a cviklová pomazánka bola na svete.

CVIKLOVÁ POMAZÁNKA

- 1 uvarená cvikla
- 1 plechovka bielych fazulí
- 1 PL tahini
- 1 PL drveného rímskeho kmínu
- cca 5 PL panenského olivového oleja
- šťava z 1/2 citróna
- 1 strúčik cesnaku
- soľ podľa chuti
- sezam

Cviklu s fazuľami rozmixujeme na hladkú pastu a pridáme zvyšné ingrediencie, ktoré podľa chuti môžeme ubrať aj navýšiť. Mne napríklad strašne chutí, ak je v pomazánke rímsky kmín dostatočne výrazný, niekomu to však nemusí vyhovovať. Po natretí na chlieb či bagetu zvyknem pomazánku ešte štedro posypať sezamom, ten sa mi však tentokrát minul.

K pomazánke sa hodí čerstvý syr, ideálne kozí.

Kokosové palacinky

Na rozdiel od mnohých, nie som veľký obdivovateľ palaciniek. Ľahké, sladké takmer nič, na ktoré sa človek hodiny nastojí za sporákom a zážitok mdlý a nudný ako letná Bratislava. Aspoň to tak u nás doma kedysi bývalo - mama postávala nad panvicou, aby vyhovela bratovej objednávke, palacinky sa vrstvili, až pripomínali Mount Everest a keď potom prišlo na lámanie chleba, boli mi odmietané akékoľvek poriadne (!) (čítaj čokoládové) sladkosti, až kým sa tá hora nezdolá. 

Odvtedy však nejaký čas prešiel a ja ich pomaličky, aj keď opatrne, beriem na milosť. Dôvodom je najmä to, že môj drahomilovaný palacinky zbožňuje (o urgentnej potrebe likvidácie zásob lekváru ani nebudem hovoriť :)). Našla som si však o trochu zábavnejšiu, a pre mňa aj chutnejšiu verziu - palacinky z kokosového mlieka, s prídavkom kokosu naviac.

KOKOSOVÉ PALACINKY

- 400 ml kokosového mlieka
- 4 stredne veľké (M) vajcia
- 3/4 pohára hladkej múky
- 2 PL práškového cukru
- 1 PL mletého kardamónu
- 1/2 pohára jemne strúhaného kokosu
- trochu plnotučného mlieka do zásoby na "záchranu situácie"
- plátok masla, príp. 1 PL oleja na panvicu

Postup je ako pri tradičných palacinkách. Kokosové mlieko zmiešame s vajíčkami a vsypeme múku, cukor, kokosovú múčku a kardamón. Vymiešame hladké cesto, ktoré necháme cca 30 min. odstáť v chladničke, aby sa usadilo. 

Na panvici roztopíme plátok masla, príp. rozpálime olej a spravíme prvú, testovaciu palacinku, ktorú z oboch strán opečieme. Ak by bolo cesto príliš husté, pre strýčka príhodu mám po ruke vždy asi 100 ml plnotučného mlieka na rozriedenie cesta.

Smažíme jednu palacinku po druhej :) Z množstva v recepte vyjde cca 15 ks, čo je taká prijateľná Sněžka a nie najvyššiu horu sveta. Chuťovo sú veľmi podobné klasickým palacinkám, kokos im však požičiava šťavu a kardamón im dá voňavejší, menej vanilkovo mdlý podtón. A ako to už s kokosom býva, pristane im čokoládová plnka :)  

Teplý šošovicový šalát s petržlenovým pestom, kozím syrom a celestínskymi rezancami

Jar prišla oveľa skôr, ako mala, Miletička praská vo švíkoch pod návštevníkmi, bylinkami, šalátmi a priesadami, vyťahujú sa bicykle a krátke sukne, život je fajn.

A čo je super, už aj na trhoch sa objavujú zelenosti, ktoré sme ešte nedávno partizánsky ťahali zo záhrady alebo loudili od susedov. Napríklad sa mi na Miletiške podarilo kúpiť šťavel, ktorý nám inak cez plot podáva vždy susedka. Minulý víkend sme preto mali šťavelové hody, s vareným hovädzím, šťavelovou omáčkou a zemiakmi na masle. Simple and more than great.

Pre jar je  vlastne typické to, že už je veľa zelenôho, ale ešte nie dosť inšôho - čo nás núti využívať ešte zimné zásoby. Tento šalát je jeden z takých typických prechodníkov - veľa čerstvých byliniek, ale typicky zimná šošovica.

Teplý šošovicový šalát s petržlenovým pestom a celestínskymi rezancami

Šalát a pesto: 

- 1 pohár zelenej šošovice
- 2 hrste petržlenovej vňate
- viazanička mladej cibuľky, nakrájanej na kolieska
- 2 strúčiky cesnaku
- 100 g tekvicových semiačok, nepražených a nesolených
- 1/2 pohára tekvicového oleja
- 1 PL strúhaného parmezánu
- hrubozrnná soľ
- malá čerstvá čili paprička
- šťava y 1/2 citróna
- čerstvý kozí syr

Celestínske rezance:

- 2 stredné vajcia
- 2 PL hladkej múky
- 1 PL smotany
- čerstvo namletá štipka čierneho korenia
- hrsť mladej žihľavy
- štipka soli
- 2 PL oleja

Postup nie je žiadna veda. Dáme variť šošovicu a varíme do mäkka. Nesolíme.

Kým sa varí šošovica, pripravíme si pesto. Do mixéra dáme petržlenovú vňať, cesnak, tekvicové semiačka, hrubozrnnú soľ, parmeyán a mixujeme. Postupne pridávame tekvicový olej, až kým nemáme želanú konzistenciu - pesto nechceme riedke, musí však byť ostať vláčne a spojené.

Do ešte horúcej šošovice pridáme jarnú cibuľku, pesto a citrónovú šťavu. Dôkladne premiešame a rozdrvíme do šalátu čerstvý kozí syr. Posypeme nadrobno nakrájaným čili, ktoré pridá sladký tón.

V poslednej fáze si pripravíme rezance. Metlou vyšľaháme dve vajcia, do ktorých postupne preosejeme múku. Osolíme, okoreníme a pridáme najemno nakrájanú žihľavu. Žihľavu mi verte - má vynikajúcu, jemne korenistú chuť (a tepelne upravená nepáli). Na panvici rozpálime olej, vylejeme na ňu pripravenú zmes a opečieme z oboch strán palacinku. Po opečení palacinku skrútime do roládky a nakrájame na rezance, ktoré hneď pridáme do šalátu.

Podávame okamžite po dokončení rezancov.

Rastie!

Aj keby sa stromy naučili rodiť klobásy a v lete dozrievali na lúkach veterníky, nebude nikdy lepšia sezóna, než je začiatok jari, tá, v ktorej je pri prechádzkach vo vzduchu cítiť jemný cesnakový opar a pri ktorej babky na miletičke postávajú jedna pri druhej a ponúkajú viazaničky. Asi je to evidentné - milujem medvedí cesnak. A mám to aj parádne vymyslené - ak sa dá, po jeho sezóne v okolí Bratislavy sa za ním, presúvam vyššie do okolia Banskej Bystrice, starkého rodiska. 

Sme proste cesnakoví - týmto vás volám, pridajte sa :)

Účinky medvedieho cesnaku sú ľahko dostupné na internetoch, ja som však na prášky hlavne z jeho chuti. Zbožňujem čerstvosť mladých bylín s jemnou cesnakovou príchuťou. Začína to u mňa obdobím požierania celých viazaničiek s voňavým chlebíkom a masťou, až neskôr sa kultivujem a cesnak používam aj vo varení.

Pretože jar iba začala, stále som vo fáze jedna - divoko a nasurovo. Aj tu mi však niekedy oči jedia viac, než vládzem, vtedy zachraňujem ešte nezjedené kytičky tým, že časť z nich spracujem na pesto. Pesto vydrží v chladničke asi týždeň - a - ako všetky iné pestá - celkom uľahčuje život. Skvelé je na cestovinách, ale aj bagetách či hriankach, spestrí polievky, rizotá, ryby, je s ním zábava.

A aj keď nebude pridanie tohto príspevku revolúciou v blogosfére, pretože medvedie pesto nie je žiadna novinka, ponúkam moju verziu :)

PESTO Z MEDVEDIEHO CESNAKU 

(do 1 cca 300 ml zaváraninového pohára)

- 4 poháre umytých a uschnutých, nahrubo nasekaných medvedích listov
- 3/4 pohára panenského olivového oleja
- 1 pohár strúhaného parmezánu
- 1/2 pohára vlašských orechov
- 1 PL strúhanej limetovej kôry z dôkladne umytého citróna
- šťava z polovice limety
- hrubozrná morská soľ

Postup je jednoduchý - všetky ingrediencie spolu zmixujeme v mixéri. Začneme cesnakom a olejom, postupne pridávame ostatné. Konzistencia pesta by mala byť tak akurát, nemalo by byť ani príliš husté, ani tekuté. Ak je predsa len príliš husté, rozriedime ho trochou oleja, ak je naopak tekutejšie, než sa nám páči, pridáme orechy a parmezán. Podľa chuti.

Hotové pesto testujeme presto :) Tí trpezliví mu dajú šancu na odležanie chutí a aspoň na hodinu ho odložia do chladničky. U nás to tak nikdy nefunguje - sotva dorobím prvú várku, už je na cestovinách.

Božská bleskovka: avokádovo - vajíčkový šalát

Roky som bola presvedčená, že avokádo neznášam. Z veľmi prozaického dôvodu, typického pre naše lúky a háje - vždy, keď som sa s ním v našich úžasných reštauračných službách náhodou dostala do kontaktu, bolo nedozreté. Nezrelé avokádo má nijakú, trochu mydlovú chuť - je fakticky nejedlé a akúkoľvek prevádzku, kde ho takéto naservírujú, by som zavrela na mieste.

Keď som sa potom raz náhodne dostala do kontaktu s kombom surový losos - ryža - ZRELÉ avokádo - zhodilo ma zo stoličky. Fantázia a môj recept na bleskový snack (nezabudnite do guľatozrnnej ryže prsknúť trochu ryžového octu). 

Iná obdoba bleskovosti a chuťovej poézie je avokádovo vajíčkový šalát. Receptov naň je požehnane, môj som si zostavila po krátkom experimentovaní. Možno zachutí aj vám.

Ale - kým prejdeme k jednoduchému receptu (túto stať špeciálne venujem švagrinke) - povedzme si, ako rozoznáme, že je avokádo zrelé. V obchode pri nákupe tak, že je na ňom nápis ready to eat alebo čokoľvek podobné :) V slovenských pomeroch vlastne je však na pultoch spravidla avokádo nezrelé. To je v poriadku - treba ho priniesť domov a nechať dozrieť. Vyberáme avokáda na dotyk pevné a bez hnedých fľakov. Doma ho odložíme voľne do kuchynského priestoru a necháme dozrieť - trvá to spravidla 3 dni. Že avokádo dozrelo, zistíme tak, že je pri ľahkom stlačení na dotyk poddajné - vtedy sa neoplatí ďalej čakať a treba ho spracovať, inak rýchlo prezrie a vnútri zhnedne. Malý tip zo skúsenosti: ak si domov kúpim avokádo a chcem proces zrenia urýchliť, položím ho len tak na linku spolu s banánmi - banány mu pomôžu dozrieť rýchlejšie. 

AVOKÁDOVO - VAJÍČKOVÝ ŠALÁT

- na rýchlu porciu pre dvoch:

- 2 zrelé avokáda, nakrájané na väčšie kocky
- 2 veľké alebo 3 stredné vajcia uvarené natvrdo, bielky nakrájané nadrobno, žĺtky bokom
- hrsť reďkoviek, nakrájaných nadrobno
- 1/2 palice stonkového zeleru, nakrájaná nadrobno
- cca 2 PL majonézy
- cca 3 PL kyslej smotany alebo jogurtu
- soľ
- čierne korenie
- 1/2 limety

Celý trik šalátu spočíva v tom, že chrumkavé reďkovky a zeler pridávajú štruktúru a sviežosť, kým vajíčka a avokádo, spolu s dresingom, jemnosť a zamatový podklad. Reďkovky a zeler je preto potrebné nakrájať na ozaj drobné kocky - zaberie to trochu času, na druhej strane, je to hádam jediný čas, ktorý stratíme. Pre úplnosť, v zime je teraz dostupnejšia a aj do tohto šalátu vhodnejšia čierna reďkev - ak ju uvidíte, ani chvíľu nemyslite na rýchlené červené :)

Avokádo očistíme, nakrájame na hrubé pláty a tie na väčšie kocky. Jednu tretinu z nich rozotrieme s uvarenými žĺtkami na pastu. Tú rozmiešame s nakrájanými bielkami, reďkovkami a celerom. Pridáme zľahka zvyšné kusy avokáda, snažíme sa ich nepopučiť. 

V osobitnej miske si pripravíme dresing z majonézy a jogurtu, príp. smotany, zľahka osolíme a podľa chuti okoreníme. Rozriedime šťavou z limety - jednak podtrhne chuť, jednak spomalí hnednutie avokáda, ktoré hnedne v kontakte so vzduchom. Premiešame so šalátom.

Podávame čerstvý, s nasucho opraženou bielou bagetou - prípadne iným pečivom podľa preferencií.